Choď na obsah
            Choď na menu
            
            
             
            
               
            
            
            
                
                    
                    
                    
                        
                            
                            
                            
                            
                                 
                            
                            
                            
  
                            
                            
                                 
                            
                            
                            
                                
                                
                                  
                                
                                
  
    
    
    
    
    
    
  Ľudové stavby
 
 V našej obci sa stavali v minulosti domy z nepálenej hliny. Používali sa dve technológie. V prvom prípade šlo o ubíjanie hliny do debnenia - tzv. ubíjanina, alebo pisé. V druhom prípade sa murovalo z nepálených tehál, stabilizovaných plevami, ktoré zvyšovali súdržnosť a pevnosť - tzv. kotovica.Tehly robili väčšinou na svojich roliach, buď  z tej istej hliny, alebo častejšie z hliny z výmoľa, ktorý sa po komasácii stal obecným majetkom.V obidvoch prípadoch sa používali kamenné podmurovky. Niektoré stavby týchto domov sú od polovice 19. storočia zachované dodnes, miznú ale doslova pred očami. 
 Pôvodné stavby boli väčšinou trojpriestorové, tvorené zo siene ( čiernej kuchyne ), izby a komory ( špajzy ). Z ulice bol typický vchod - ,,gánek". V izbe bola pôvodne pec, ktorú vystriedali kachľové kamna. Strechy boli slamené, mali výbornú tepelnú izoláciu a boli odolné i voči poveternostným podmienkam. Ich veľkou nevýhodou bola horľavosť, o čom sa neraz presvedčili pri veľkých požiaroch. Na prelome 19. a 20. storočia boli preto nahradzované pálenými škridlicami.
   Maštale sa stavali hlavne z kameňa, lepeného hlinou. Seníky a stodoly sa robili väčšinou ako lepenice, kde sa ako výplet používali haluze alebo štiepané silnejšie vetvy, najčastejšie liesky.