Choď na obsah Choď na menu
 


Koválovské strašidlá, povery a povesti

 

O strašidlách, bosorkách, čertoch sa najčastejšie hovorievalo pri spoločných prácach, ako bývalo drápanie peria, varenie lekvárov a pod.

 

Prízrak: Pred bývalým Michnovým domom bola malá chalúpka - Michalových. V gánku sa ako prízrak zjavoval bývalý majiteľ, ktorý sa tam obesil.

Zvodné svetieľka: Medzi Chropovom a Koválovcom je dolina, ktorá sa tiahne smerom k Radošovciam. Ak šiel niekto do Chropova o polnoci ( napríklad na Jutrínu a pod.), vodievali tu ľudí čudné svetieľka. Nezriedka sa dostali do bažinatých jám, v časti chotára zvanej Na barinách, odkiaľ sa vrátili až po dlhšom čase omámení a zablatení.

Vietorisov duch: Okolo košiarov za majerom sa o polnoci zjavoval Vietoris na koni. Bol asi veľmi silne pripútaný k svojmu majetku v Koválovci.

Rarášci: Veľa príhod mali občania i s raráškami, Títo patria medzi nižších duchov živlových, tzv. Salamandrov. Vedeli však narobiť všakovaké huncútstva. Zjavovali sa vraj a vybiehali zo zeme pod Pánskymi roľami v rohu, kde je sútok potokov a zlom Karpát s pahorkatinou. Bolo tam močaristé miesto a vraj tam mávali sabaty bosorky. Údajne tam bol vchod i do pekla. Po združstevnení, pri hlbokej orbe sa tam prepadol pluh a sťahoval so sebou i traktor. Vyťiahnuť ho pomohlo až privolané okolo idúce nákladné auto Tatra.

Rarášci vraj v dedine lietali k určitým ľudom do príbytku dolu komínom, čo naháňalo strach i luďom, ktorí inak na strašidlá neverili.

Víly: Jednu príhodu mali vraj dvaja mládenci, vracajúci sa z besedy z ,,prespolá". Pred dedinou u mosta, v zákrute potoka, ich krásne víly vylákali na staré vŕby. Keď sa omámení konečne ráno vrátili domov, zhodne tvrdili, že ich tie víly kŕmili chutnými ,,koblihami" ( smažené šišky ) a že si ich nabrali aj domov., aby mohli dať ochutnať. Spoza košele však začali vyťahovať namiesto koblích kobylince ( konský trus ).

Čert: Táto príhoda sa vraj stala na besede u jedného miestneho dievčaťa. Na takú besedu prišlo vždy viacero mládencov, niekedy aj zo susedných dedín. Chodieval za ňou aj švárny mládenec v lesníckej uniforme, ktorého nikto nepoznal, nikto nevedel odkiaľ je. Miestnym mládencom sa to veľmi nevidelo. Raz sa jeden zohol po spadnutú vec a všimol si, že ten švárny nápadník má miesto jednej nohy kopýtko. Hneď sa mu v hlave vyjasnilo a vedel, že má tú česť s čertom.  Ten si toho ale všimol a vyzval mládenca, aby sa šli ,,pasovať". Nebojácny mládenec od nás súhlasil a šli sa biť za dedinu. Keď prešli hlbokou cestou, prešli i potok, boli už dosť ďaleko od obce. Mládenec si na ceste popľul ruky a povedal: ,, Pane Bože, s Tvojú pomocú do teho!" Čert sa zľakol: ,,Tak vy ste dvá? To já sa teda nepasuju!", a s veľkým rachotom, ako keď udrie hrom, zmizol bez stopy. Zostal po ňom na ceste len hrozný zápach. Viacej už na besedu neprišiel a nikto ho už nikdy nevidel.

Koválovské bosorky:  Obrázok V dedine vraj bolo viacero bosoriek. Niektoré boli ,,újemnice" mlieka, iné škodili zvieratám a niektoré bosorovali i ľuďom, škodili im na zdraví. Tie boli najnebezpečnejšie. Väčšinou v takých prípadoch chodili po radu k ,,múdrej Bjete" na Chvojnicu, ktorá bola bielou bosorkou. Veľa toho samozrejme nie je pravda. Ak si niečo nevedel gazda vysvetliť a na blízku bola čudná stará žena, treba bylinkárka, bosorka bola raz - dva na svete.

 

Ústne sa dochovala povesť o koválovskom kováčovi a bosorke. V noci ho navštevovala nočná mora v podobe kobyly. Radil sa s kdekým, až mu ktosi poradil, aby na ňu hodil chumút s kantárom a okul ju. Kováč poslúchol, keď  sa večer zjavila, hodil na ňu chomút, na hlavu dal kantár - postroj a kobyla poslúchala. Ako mu bolo poradené, okul ju podkovami. Ráno ale zažil desivé prekvapenie, keď zašiel do dielne, miesto kobyly tam v postrojoch bola okutá zakrvavená jeho vlastná žena.

 

Pridám k dobru jeden starý bosorácky recept. Iste sa každý stretol s pojmom uhranutia. Deťom sa na odlákanie pohľadu, aby nedošlo k uhranutiu, dáva do kočíka nejaká červená drobnosť. Vyskúšajte a posúdte sami:

Liečba uhranutia - meraním vody:

Zoberieme si porcelánový hrnček a polievkovú lyžicu. Do hrnčeka odmeriavame vodu, dáme tam treba 5 rovných lyžíc vody. Do tejto vody ponoríme končeky prstov oboch rúk a postihnutému nimi pretiereme tvár tak, že ideme od čela cez oči dole naraz dvomi rukami od stredu na každú stranu jednou rukou. Znovu namočíme a pretrieme, zopakujeme to celkom 3 krát. Teraz vylievame vodu z hrnčeka späť a to tak, že ju znova meráme do rovných lyžíc. Ak bol dotyčný človek ozaj postihnutý, tak tej vody tam bude viacej ako sme jej tam dali. Je to neuveriteľné, ale je to tak, býva tam treba 7,5 alebo i 9 rovných lyžíc vody a to napriek tomu, že sme ich tam dali 5! Teraz celý postup zopakujeme, znova nameriame 5 rovných lyžíc, znova pretierame tvár a zasa odmeriame pri vylievaní zostatú vodu. Bude jej tam už menej ako prvý raz. Všetko opakujeme dovtedy, kým tam tej vody nezostane menej, než sme jej tam dali! Zvyčajne to býva tak 3 krát. Ak tam zostane menej vody než sme jej tam dali, postihnutý je čistý - vyliečený.