Choď na obsah Choď na menu
 


Najstaršie dejiny.

Obrázok Ako som už spomínal chotár bol tvorený v treťohorách, dôkazy o tom sa dajú ľahko nájsť v lokalite Staré hory. Sám som našiel v lokalite Nivy nad dedinou krásnu skamenelinu žraločieho zubu. Chotár bol osídlený od najstarších dôb. Jeho poloha a podnebie vytvárali vhodné podmienky pre osídlenie už v praveku, v mladšej dobe kamennej. Prví roľníci, ktorí prešli z malej Ázie na Balkán, popri Dunaji a Morave, postupovali do severnej a severozápadnej Európy. Údolím Chvojnice a jej prítoku Koválovského potoka sa niekedy v piatom tisícročí pred naším letopočtom dostali do chotára našej obce. Usadili sa v lokalite Diely ( Nivy) nad dedinou. Našli sa tam 4 kamenné sekerky ( sám som našiel dve), dve z neolitu a dve z eneolitu. Nachádza sa tam veľa črepov volútovej lineárnej keramiky, a to tenko i hrubostennej, tiež sa tam našiel úštepový retušovaný nástroj a jedna čepielka. Kamenný sekeromlat z našej obce pochádza z neznámej polohy a je tiež z neolitu. Z tejto doby sa našli črepy i v lokalite Konopniská a pri sútoku nad priehradou, kde som našiel ďalšiu kamennú sekerku. Podnebie bolo vtedy teplejšie ako teraz, kraj pokrývala lesostep. Pestovali pšenicu, jačmeň, hrach, šošovicu a ľan. V druhom tisícročí pred naším letopočtom ( okolo r. 1800) sa podnebie zmenilo na chladnejšie a vlhkejšie. Za drsných zím pšenica vymŕzala a preto sa začala pestovať raž, ktorá dovtedy rástla v pšenici ako burina. Rozšíril sa chov oviec a hovädzieho dobytka. Do nášho kraja prišli noví ľudia už európskeho pôvodu, ktorí postupne splynuli s prvými roľníkmi. Nástroje si už robili z bronzu, preto sa celá doba (1800-700rokov p.n.l.) nazýva bronzová. V treťom storočí pred n.l. sa v našom chotári v polohe Krajháj usadili Kelti. Používali už železo a tak sa doba od 3. do 1. storčia p. n. l. nazýva mladšia doba železná. Železo získavali tavením v peciach z bahennej železnej rudy, ktorej je v našom chotári dostatok. Našla sa tam struska i črepy z tejto laténskej doby. ObrázokOkolo zmeny letopočtu Kelti odišli na západ a prišli germánsky Kvádi. Usadili sa v polohe Medzipotočá, kde sa po nich našli črepy hlinených nádob. Žili tu medzi 1. až 5. storočím nášho letopočtu, teda v dobe rímskoprovinciálnej a v dobe sťahovania národov. Našla sa tam i rímska minca, ale už nie je k dispozícii, tak ju nemožno určiť a ani datovať.